Šarišský hrad (iné názvy - 1245 castrum Sarus, 1312 castrum de Saarus) patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Slovensku. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 2,7 hektára. Je postavený na Šarišskom vrchu - kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Poloha kopca v údolí rieky Torysy je predurčená na trvalé osídlenie.
sdfgsdfg
V priebehu stáročí hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Centrom hradu bola hranolová veža (donjon) s rozmermi 13,2 x 13,2 metra a hrúbkou múrov 4,5 metra. Bol opevnený mohutným múrom a vchádzalo sa doňho bránou na severozápadnej strane. Je postavený z miestneho andezitového kameňa so spevnenými pieskovcovými nárožiami. Opevnenie predstavuje štrnásť, do hradbovej línie vstavaných bášt so strieľňami. Podobné hrady dal stavať kráľ Belo IV. z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny počas vpádu Mongolov po celom uhorskom kráľovstve.
sdfbsdfb
V priebehu stáročí hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Centrom hradu bola hranolová veža (donjon) s rozmermi 13,2 x 13,2 metra a hrúbkou múrov 4,5 metra. Bol opevnený mohutným múrom a vchádzalo sa doňho bránou na severozápadnej strane. Je postavený z miestneho andezitového kameňa so spevnenými pieskovcovými nárožiami. Opevnenie predstavuje štrnásť, do hradbovej línie vstavaných bášt so strieľňami. Podobné hrady dal stavať kráľ Belo IV. z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny počas vpádu Mongolov po celom uhorskom kráľovstve.
V priebehu stáročí hrad prešiel viacerými stavebnými úpravami. Centrom hradu bola hranolová veža (donjon) s rozmermi 13,2 x 13,2 metra a hrúbkou múrov 4,5 metra. Bol opevnený mohutným múrom a vchádzalo sa doňho bránou na severozápadnej strane. Je postavený z miestneho andezitového kameňa so spevnenými pieskovcovými nárožiami. Opevnenie predstavuje štrnásť, do hradbovej línie vstavaných bášt so strieľňami. Podobné hrady dal stavať kráľ Belo IV. z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny počas vpádu Mongolov po celom uhorskom kráľovstve.