V máji 2020 bola diskusia či do školy v júni, alebo nie. Pýtal som sa čo bude na jeseň, že potrebujeme komplexné riešenie a nie amatérske riadenie, bez dlhodobejšej vízie. Argumentoval som potrebou komplexného pohľadu na problém a nie len hurá do školy a čo bude od septembra nikoho nezaujímalo. Rozmýšľam, čo tí hurá pedagógovia vravia dnes. Čo nám opatrenie, ktoré nesiahalo pohľadom do budúcnosti ani pol roka prinieslo. Čo máme v školstve nachystané? Klasika ako vždy, do budúcnosti nepozerá nik. Nikoho nezaujíma, čo bude zajtra a hlavne nie politikov. Tí obyčajne nedovidia za horizont najbližších volieb a my dolu sa radšej nezamýšľame, aby sme sa zbytočne netrápili.

Ministerstvo zbieralo v lete data z dištančného vzdelávania v školskom roku 2019/20, ŠŠI nechystala pre školy nič, čo by im pomohlo, o MC som nepočul od marca nič. Všetci očakávali 2. vlnu nákazy, ale nik zo školstva nerobil žiadne potrebné opatrenia. Jediné zmysluplné opatrenie, rozdelenie osnov do troch celkov, ale nič iné som nezachytil. Načo zbierať data z minulosti, ak viem, že s veľkou pravdepodobnosťou príde dištančné vzdelávanie a mám nachystať školy na tento druh výučby. Na školy neprišla pre pedagógov žiadna technika, aby mohli z domu zvládnuť túto výučbu, alebo ministerstvo predpokladá, že pedagóg si sám od seba dokúpi potrebnú techniku sám? Sám sa dá zaškoliť ako túto techniku používať a sám si zabezpečí školiteľa. Tu mali veľký priestor napr. MC, neviem o tom, že by vyvinuli nejakú aktivitu v školiacej činnosti pre školy v tomto smere. Rozmýšľam, že jediný kto je tu schopný niečo spraviť je samotný učiteľ, ako to bolo aj na jar. Jeseň je o to smutnejšia, že sa už očakávala.