Nedá mi nekomentovať výrok ministra... (Opäť bol vyslovený obsah pred spôsobom.) Veľmi sa teším do školy, mám rozhodený denný režim, môj syn potrebuje spolužiakov a navyše sa v našej škole stoplo výberové konanie, teda robíme v neistote. Preto si želám školu otvoriť. Avšak dobrovoľné chodenie do školy otvára príliš veľa problémov. Prevádzka, organizácia dňa, priestorové a personálne možnosti, financovanie úradníckych úletov, nová byrokracia, dozory pri vchode, aby dnu nevošli rodičia (!)  - a to všetko v čase, keď sa pripravuje nový školský rok. Ako som už písal vo viacerých článkoch, vďaka učiteľskému syndrómu handry všetko zvládne, spravíme. Ale byť  so žiakmi v škole a ako humanisticky cítiaci učiteľ im stanoviť vojenskú disciplínu (v časoch humanizácie školy) a brániť im, aby sa hrali, dotýkali, brániť im v sociálnych kontaktoch (aj s rodičmi), sústavne ich karhať za rúško mimo úst či ich máčať v alkoholických prostriedkoch mi už pripomína drill, čo je v rozpore s mojím pedagogickým myslením. Mám v sebe introvertné sklony, ale som učiteľ a sám cítim potrebu sociálnej interakcia, ktorá je u detí neoddeliteľnou súčasťou bežného školského dňa. Myslí vôbec niekto na to, že brániť deťom v nevyhnutých kontaktoch s inými môže v nich vybudovať sociálny strach? Že z toho môže vzniknúť trauma? Aj na toto sa musí myslieť, nie len na to, aby sa deti odložili v školách pre ekonomické dôvody. Dobrovoľnosť je krásna politická stratégia. Obávam sa však, že spraví mnoho zlého. Ak by sa aj stalo, že všetky deti nastúpia do školy nedobrovoľne (za cenu dočasnej straty politických bodov), potom treba dbať aj na túto psychologicko-sociálnu stránku výchovy a vzdelávania. Aby to neskončilo ako v zahraničí, kde značkami vymedzujú jednotlivým deťom priestor, v ktorom sa treba pohybovať. V kolektíve školy je izolácia detí neprípustná, škodlivá a neprirodzená. Tak keď sa bojíme, zostaňme už do júna doma a s tými pár jedincami, čo nereagujú, sa potrápime v novom školskom roku. (Tí neprídu ani počas dobrovoľnej dochádzky.) Alebo počúvnime výskumy, že sa vírus zložito šíri medzi deťmi a nastúpme do škôl všetci. (To ja nerozhodnem.) Áno, teším sa do svojej práce, ale nie za každú cenu. A už vôbec nie za cenu uprednostnenia iných záujmov pred vývinovými vlastnosťami našich zverencov a ich potrebami, pre ktoré im škola chýba.        

PhDr. Ján Papuga, PhD.

Bratislava-Rača

ZŠ s MŠ, Riazanská 75, Bratislava

janpapuga@gmail.com

FB: Ján Papuga

FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny

FB skupina: Konštruktívna školoveda - hľadanie strednej cesty

www . janpapuga . sk