Vážený pán minister,

            na základe svojho článku, ktorý vzbudil nečakaný ohlas, Vám píšem tento otvorený list. Súvisí s otváraním škôl od 1. 6. 2020 po uvoľnení opatrení po krízovej situácii v rámci šírenia pandémie koronavírusu. Konkrétnejšie problémy naznačuje článok, ktorý má charakter blogu, napriek tomu Vám ho prikladám v nescenzúrovanej verzii.

            Na prvom mieste chcem zdôrazniť, že učitelia s ich humanistickým poslaním chápu potrebu otvárať školy, chcú pomôcť ekonomickej situácii Slovenska a chápu, prečo ste k takémuto rozhodnutiu aj s epidemiológmi dospeli. Deti potrebujú sociálny kontakt, nech majú akýkoľvek vek a nech sme sa akokoľvek snažili suplovať to multimédiami. Súčasná doba je tak pretechnizovaná, že sme si všetci v tejto situácii uvedomili, že potrebujeme priamy ľudský kontakt, že potrebujeme komunikovať, že potrebujeme povzbudenia mimikou, gestom, pohladením, že potrebujeme kamarátov. Napokon aj jednou z motivácií otvorenia škôl bolo obnovenie sociálnych návykov. Chápeme aj Vaše rozhodnutie od 1. 6. dobrovoľne chodiť do školy, keďže nariadiť nástup všetkým by mohlo vyvolať nevôľu mnohých rodičov, ktorí žijú pod vplyvom vyjadrení politikov a médií v permanentnom strachu o svoje zdravie, a báli by sa dať deti do škôl. Pripomínam, že v takomto stave je aj veľa zamestnancov škôl, v bežných situáciách obetavých, hoci nepatria do rizikovej skupiny a napriek tomu musia nastúpiť do práce. V žiadnom prípade nechcem živiť konflikt medzi učiteľmi, žiakmi, rodičmi, zriaďovateľmi či konflikt s úradmi a ministerstvom. Avšak podmienky, ktoré sa musia dodržať pri otvorení škôl sú buď neaplikovateľné, (a preto) neúčinné alebo výrazne obmedzujú fungovanie škôl, ktoré sa navyše pripravujú na záver školského roka, zároveň pripravujú nový školský rok a sústavne riešia prevádzkové a iné byrokratické úkony, ktoré podliehajú rôznym kontrolám, aj keď v tejto situácii sú kontroly ako-tak zastavené. Pripomínam, že mnohé školy majú vo vedení iba riaditeľa a priemerne dvoch zástupcov, ktorí toto všetko momentálne riadia sami, keďže nemôžu povolať výpomoc do školy, aby neohrozili zdravie zamestnancov. Popritom musia pripravovať výplaty, kontrolovať domáce vzdelávanie, komunikovať s rodičmi, vypĺňať požiadavky zriaďovateľa, ktorý sa tiež potrebuje chrániť, a pod. Zriaďovatelia škôl zase okrem riešenia našich požiadaviek a toho, že ste zodpovednosť prehodili na nich, musia popri riešení závažných problémov obyvateľstva riešiť školy a vykonávať ďalšiu administratívu, keďže neraz si sám riaditeľ školy nevie poradiť ani po prečítaní Vašich podrobných inštrukcií. Myslieť si, že pre takéto problémy zriaďovateľ nechá školy zatvorené, je naivné. Pohoršil by tým občanov, ktorým slúži, ktorí ozaj potrebujú chodiť do práce, a to pri zatvorenej škole nemôžu.

            Hlavné dôvody nespokojnosti učiteľskej obce vyplývajú z toho, že školy dlhodobo nemajú financie, dostatok „obslužného personálu“, navyše škola môže prísť o časť personálu z dôvodu, že patrí do rizikovej skupiny alebo sa bude báť nastúpiť do školy. Ďalším dôvodom nespokojnosti je, že sa zaužívalo všetko hodiť na školy, ktoré v strachu pred mocou splnia všetko aj na úkor prepracovania zamestnancov, ktorí už v dištančnej forme podávajú nadľudské výkony za vieme aký plat, niektorí aj za znížený.

            Aj na základe uvedeného si Vám dovoľujem zaslať niekoľko návrhov, ktoré by pomohli aplikácii pravidiel a zjednodušili by prevádzku školy po nástupe do školy. Nie sú len moje, pozorne som si vypočul diskusiu kolegov pod mojimi článkami.

            1. Napriek tomu, že chápem, prečo ste sa rozhodli pre dobrovoľnú školskú dochádzku, otvára to mnohé problémy i vášne. Zvážte povinný nástup žiakov I. – IV. ročníka. Pri aplikácii niektorých opatrení by sme sa mohli vyhnúť šíreniu nákazy. Vieme veľmi dobre, že deti sa stretávajú mimo školy, chodia medzi ľudí a nemáme hromadné výskyty vírusu v ich organizmoch. Alebo zostaňme na domácom vzdelávaní, ktorým sa pokryjú v podstate iba dva-tri riadne týždne v škole. Potom sú to už iba dni o aktivitách, OOČ cvičeniach, odovzdávaní kníh, čo sa dá realizovať aj vonku, v telocvični a pod. Radikálnu nápravu ekonomiky za jeden mesiac sotva dosiahneme. A aspoň dištančné vzdelávanie s redukciou učiva bude zachránené, keďže ho máme už zaužívané. Potom by sme rodičom ozaj mohli pomôcť organizovaním aktivít alebo táborov počas leta, ale zase po dôkladnom rozpracovaní pravidiel, ktoré nespravia ochotným zamestnancom nočnú moru len preto, že súhlasili s účasťou na letných aktivitách (nie letných škôl). Keď som riadil školu, sám som chcel deťom zrealizovať aktivity, ako aj iní učitelia, riaditelia. No tie byrokratické prekážky ma demotivovali. V septembri, silno dúfam, sa vrátime do normálneho režimu, a môžeme všetko dobrať, dá sa to, nebude sa tri mesiace chodiť na exkurzie, na suplovaných hodinách sa bude doháňať, zruší sa Testovanie 5, zrušia sa OOČ a pod. Akákoľvek dobrovoľnosť v prípade povinnej školskej dochádzky je nesystémovým prvkom, na čo poukazujú aj odborníci. Dobrovoľnosť aplikujme do učebných plánov, trhu učebníc, v učebných metódach a pod., v čom Vám radi pomôžeme.

            2. Ak teda otvoríme školy dobrovoľne, teda neprijmete návrh zdola, vylúčte z príchodu do školy aj piaty ročník, ktorý patrí k II. stupňu s viacerými učiteľmi. Alebo teda zdôraznite, že nejde o vyučovanie, ale ide len o to, aby rodičia žiakov mohli byť v práci. V takom prípade môže skupiny piatakov viesť jeden učiteľ, no bez ambícií vyučovať. A teda keď chceme pomôcť rodičom, malo by sa nariadiť, aby všetci zostali v ŠKD, aby sa nestalo, že zostane skupina piatakov s 2 žiakmi a jedným učiteľom, ostatní piataci pôjdu domov a zostanú tam zrejme sami, keďže práca rodičov trvá dlhšie. Priznali ste, že piataci nemôžu zostať sami doma, preto im otvárate školu a rodičia môžu ísť do práce. Za úvahu stojí aj to, či deti vo vyšších ročníkoch môžu zostať doma samy. Domnievam sa, že nie. Teda aj tu ste dali veľkej časti zodpovedných rodičov, čo potrebujú ísť do práce, prekážku. (V budúcnosti zvážte preradenie 5. ročníka na I. stupeň.) 

            3. Postupné ranné dochádzanie do škôl podľa harmonogramu je nerealizovateľné.  Celé Slovensko vie, že sa majú nosiť rúška alebo sa majú realizovať 5-metrové odstupy. Prečo ešte toto má škola kontrolovať? Nemáme na to personál a harmonogram dochádzania žiakov je problematický, najmä ak sa žiaci presúvajú v zápchach alebo z diaľky. Myslím, že čakanie na ranný filter v bežných školách budú rodičia i žiaci robiť tak, akoby stáli pred poštou. Takisto treba zvýrazniť a prikázať rodičom, aby merali teplotu a deti so zvýšenou teplotou neposielali do školy. My môžeme pri dverách merať teplotu, ale čo s deťmi, ktoré ju budú mať zvýšenú? Pustiť do školy ich nemôžeme, izolovať ich nemáme kde a pustiť domov ich tiež nemôžeme. Opäť ďalší človek, čo bude musieť vyvolávať rodičom, hygiene a popri tom vypisovať lajstrá. Nepamätali ste vo viacerých opatreniach na to, že pracujeme s neplnoletými ľuďmi, ktorých len tak nemôžeme otočiť a poslať domov. Kontrolovať vchádzanie rodičov? Buď im zakážte vchádzať vôbec, alebo môžu vstúpiť po umytí rúk a s rúškom. Kontrolovať ich čas pobytu v škole by si vyžiadalo objednať viacčlennú súkromnú bezpečnostnú službu. Vychádzajme predsa z daných pravidiel. Rozostupy, rúška v interiéri a dezinfekcia. Veď to disciplinovane väčšina Slovákov dodržiava vyše 9 týždňov. Narúšať suverenitu rodičov ich kontrolovaním zase vyvolá zbytočné konflikty.

            4. Keďže ste stanovili dobrovoľnú dochádzku, môže sa stať, že počet detí v skupinách sa bude meniť, pričom ste stanovili, že učiteľ v skupine sa nemôže meniť a ani deti v skupine (hoci v doprave budú v kontakte s hocikým). Radšej nech sa zavedie nosenie rúška a zachovávajú sa rozostupy, no netrhajte triedy I. stupňa. Zvýši to aj motiváciu detí chodiť do školy, keď budú vedieť, že idú do svojho prostredia, medzi svojich kamarátov, rovesníkov. Maximálny počet žiakov na I. stupni nepresahuje bez výnimky 25 žiakov. Ak by sa teda presiahlo 20 žiakov, nastolila by sa povinnosť mať v triede na tvári rúško, v prípade učiteľov štít. Tých pár minút vyučovacej hodiny sa to dá vydržať, len nech sa predíde chaosu z rôzneho usporiadania rôznych žiakov do skupín. Lebo aj keď zostane pravidlo do 20 žiakov a bez rúšok, je naivné si myslieť, že sa predíde šíreniu vírusu. Zažívame to pri chrípkach, jedno dieťa zakašle a postupne vypadávajú ostatní žiaci. Rozhodne je lepšie nosiť rúška ako rozbíjať triedu. Cez prestávky vonku by sa mohli možno odňať. Navyše by sa predišlo aj problémom v rámci ŠKD pri rozdeľovaní žiakov. Nemyslím, že „nepremiešavanie“ žiakov pomôže zabrániť vírusu. Deti existujú aj mimo školy, sú aj tak v kontakte s rôznymi ľuďmi. V škole sa to dá dočasne riešiť odstupmi a rúškami. Ako som uviedol, deti už poznajú celoslovenské opatrenia. 

            5. Zrušte povinnosť domáceho vzdelávania. Pri aplikácií opatrení budeme potrebovať veľmi veľa personálu, aby bola komunita školy v bezpečí. Domáce vzdelávanie vie zabezpečiť jedine učiteľ, ktorý v danej triede učí, pozná žiakov a predmety I. stupňa. Nemôže sa dištančne žiakom venovať učiteľ mimo odboru, ktorý navyše musí pracovať s II. stupňom, ktorý ste nechali doma. V škole budeme potrebovať aj tých, teda nebudú sa môcť venovať iba dištančnému vzdelávaniu. Okrem toho realizovať ho v škole nie je vždy možné počas jej prevádzky. Ak zase bude dištančne vzdelávať denný učiteľ unavený z celého dňa, opäť príde k presileniu potrebných síl. Preniesť vyučovanie na iného má mnoho problémov a prakticky by to bolo aj tak, že by musel denný učiteľ pripravovať podklady dištančnému. Ak by sa obmedzila aj povinnosť dištančného vzdelávania, tak budú žiaci motivovaní prísť do školy, aby neprišli o učivo. Ak neprídu, nech sa zodpovednosť prenesie na rodičov, ktorí by mali povinnosť sami zaobstarať informácie o preberaných témach, teda ak predpokladáme, že sa má nejaké vyučovanie realizovať. Je ideálne si myslieť, že voľných učiteľov dáme na online vzdelávanie. Voľných bude minimum, všetci budú robiť na prevádzke školy a ukončovaní školského roka. Okrem toho prídu unavení z niekolkotýždňového online vyučovania, ktoré je zložitejšie, najmä keď musia kontrolovať všetky práce, čo im žiaci posielajú, a písať k nim slovné hodnotenia. Najjednoduchšie by bolo priznať, že nejde o vyučovanie a v tom prípade, nech sme opatrovateľmi detí my alebo rodičia, ale vtedy žiadajte od nás výsledky až v novom školskom roku a nehovorte o vzdelávaní.  

            6. Účinne a včas preveďte finančné prostriedky na zabezpečenie hygieny na školách, keďže sa blížia ekonomicky zlé časy, škola nemôže výrazne investovať do hygienických opatrení. V budúcnosti zvážte to, aby škola mala dostatok personálu – vrátnik, sociálny pracovník, psychológ, asistent riaditeľa, pedagogický asistent, špeciálny pedagóg, právnik, aby škola mohla byť plne funkčná pri rôznych krízových situáciách, aby riaditeľ školy mohol sústrediť sily a zvyšky ideálov na zveľaďovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a personalistiky namiesto týždenného vysedávania pri papieroch. Pripomínam, že každý dobrovoľný prvok v rámci školy, čo je síce populárne, škodí škole, dá sa zneužiť, všelijako vykladať, zaberá veľa času a môže spraviť z dobrého úmyslu zlý. V budúcnosti by som navrhoval robiť osobitnú legislatívu pre školy, aby sa na ne na základe tej súčasnej nepozeralo ako na bohaté firmy, ktoré majú nekonečné možnosti a oddelenie na každú oblasť a hlavne, aby sa na ňu pozeralo ako na inštitúciu, ktorá sa venuje neplnoletým ľuďom, ktorí v nej trávia veľkú časť každého pracovného dňa. Škola je iný svet a pravidlá jej fungovania sa musia realizovať v náhľade na žiakov a komunitu, ktoré ju tvoria.

            7. Nedostatky v opatreniach konštatovali aj učiteľky v MŠ. Prečo sa má dávať použité rúško po príchode do MŠ do skrinky s inými vecami, s ktorými je v kontakte aj učiteľka či upratovačka, ktoré pomáhajú deťom s obliekaním. Môže dôjsť k prenosu nákazy, ak sa predpokladá, že ju rúško zachytáva. Takisto sa zamestnanci MŠ obávajú, že nie sú chránení, keďže deti nemusia mať rúško v triede. Uvedomujeme si, že malé deti s rúškom sú problém, avšak všetky opatrenia, ktoré už trvajú týždne, majú ochrániť zdravie. A zrazu v škole je všetko dovolené. Možno povinnosť mať rúška by bránila deťom stále si dávať niečo do úst. Dezinfekcia predmetov, s ktorými deti prídu do kontaktu 2 razy denne, je utópia. Nedá sa to ani technicky zrealizovať, keďže mnohé predmety sú malé (lego) alebo sú plyšové, nehovoriac o tom, že upratovačky majú v MŠ aj iné funkcie. Ak predpokladáme vstupný filter, dezinfekciu a časté umývanie rúk, minimalizuje sa šírenie nákazy, takže nie je potrebné stále dezinfikovať veci a priestory. Načo sa v situácii detí v MŠ majú dodržiavať odstupy medzi posteľami, keď v iných situáciách je priam nemožné zachovať rozostup medzi deťmi. V MŠ je kontaktný prístup k deťom prirodzený, preto je neprofesionálne umožniť nenosenie rúška. Pri dobrom pedagogickom prístupe sa to dá zdôvodniť deťom i rodičom. Avšak Vaše opatrenie ohrozuje celú komunitu materskej školy, ak teda je rúško najlepšou prevenciou proti nákaze. Opatrením nepoužívať ich MŠ ťažko donúti, aby sa používali.   

            Pán minister, nemajte za zlé predloženie tohto otvoreného listu. Učitelia túžia po zmene, uvedomujú si, že Váš rozlet obmedzila koronakríza, no niektoré tendencie nám  naznačujú, že sa pôjde cestou prenášania zodpovednosti výlučne na školy, na učiteľov a v prípade, že sa niečo stane, budeme zase pranierovaní len my. V prípade, že sa niečo stane, bude vinná škola, ak sa niečo podarí, prihlási sa k tomu kdekto. V takejto situácii pracujú aj riaditelia, ktorí sa pod vplyvom okolností neraz utiekajú k byrokracii a bossingu v strachu, že prídu o svoju povesť a prácu, keď spravia čo len malú chybu, ktorá sa všade inde toleruje. Svojím listom nechcem povedať, že to školy nezvládnu. Zvládnu, ale zase bude v povedomí pocit, že všetko zostáva po starom.

            Vnímam Vami zverejnené opatrenia ako prácu odborníkov na vírusy. Avšak chýba mi v nich ten základný učiteľský pohľad, ktorý by možno predchádzal mnohým vášňam a problémom. Zažívame ich roky na vlastnej koži, sme doslova ubití, i keď máme radi svoju prácu. Keby sme nemali vnútornú motiváciu a vedomie, že robíme poslanie, už dávno by sme rezignovali. Viacerí učitelia už tak aj spravili. Kto ale potom zostane v školách? Mnohí sa stali len nekritickými vykonávačmi rozkazov nadriadených, nie sprievodcami životov  a vzdelaním či vzorom mladej generácie. A tých odvážnych, nezávislých a mysliacich vytlačia zo školstva Takto sa kvalitné školstvo so šťastnými deťmi nebuduje.

            Naďalej Vám držím palce najmä v práci, ktorá nastane po pandémii.

                                                                                  S úctou

                                                                                              PhDr. Ján Papuga, PhD.

V Bratislave 22. 5. 2020

Na vedomie:

Igor Matovič, predseda Vlády Slovenskej republiky

Príloha:

Do školy za každú cenu