1. jún je každý rok Deň detí. My sme im nachystali nástup v tento ich deň do školy. Otvorili sme školy pre deti, ktoré majú rodičov na „pandemickej“ OČR, žiadne iné deti sme do školy nepustili. Rovnako sme zo školy vylúčili aj detí týchto ročníkov, ak sa do školy z kapacitných dôvodov nezmestia a nepatria do skupiny vybraných skupín rodičov preferovaných štátom. V každej rodine je naše dieťa to naj, čo máme, to prvé o čo sa staráme. Štát nám tu roky predvádza úplne inú politiku a teraz vidíme rovnako to isté. Do školy môžu len vybrané deti.
Škola sa pre nich však neotvorila pre vzdelávanie, ale len pre „výchovu“, pretože je dobrovoľná. Počítame s tým, že v lete budú niekde aj Letné školy. V septembri nám prídu do škôl žiaci, ktorých úroveň vzdelávania bola v tomto období na rôznych úrovniach.
Všetci sa len tešia, že sa školy otvárajú, ale od nikoho som nepočul ako bude vyzerať 1. polrok školského roku 2020/2021. Všetci riešia len skupiny, teplú vodu, dezinfekciu, internet, ale nikoho nezaujíma, čo bude potom. Mne osobne je smutno, že stále v našom školstve prevláda amaterizmus, riešime len zdanlivý krízový menežment, ktorý už dávno pominul. Všetci sa len tešia na detičky a nikoho nezaujíma, čo sa bude diať v školstve potom.
Všetci proklamujú ako sa učitelia tešia, ako sa hlásia aj napriek tomu, že sú v ohrozených skupinách. Je mi ľúto týchto ľudí, ktorí takto zľahčujú situáciu. ŠŠI na svojich stránkach nedokázala dať k tejto kríze ani len jeden príspevok, iba z dopočutia, nemyslíte si, že budete učiť ak prídete do školy. MPC sú úplne mimo celého diania. Od učiteľov sa čaká, že nastúpia do práce a budú tichúčko akceptovať tieto anomálie.
Vitajte deti, ktorých rodičia musia do práce.
Deti rodičov, čo chodia do práce, vzdelávajte sa dištančne aj naďalej.
Učiteľ je len nástrojom v rukách vládnucej moci. Učiteľ stále nie je autorita hodná rešpektu. Učiteľ nahováral gazdov do JRD, učiteľ počítal sliepky, učiteľ kontroloval, či sú žiaci doma po večierke a kvôli tomu blúdi obcou po detskej večierke, učiteľ udával deti a ich rodičov, že sú náboženskí aktívni a dnes sa ide učiteľ starať o deti zamestnancov, ktorí musia do práce a bude vychovávať. Nebude robiť to, čo vraví školský zákon, vzdelávať a vychovávať, budeme len vychovávať, nech si rozpráva kto čo chce, pretože 50 – 20 % detí nenastúpi do školy.
Učiteľ bol a je stále len nástrojom štátu v rukách politikov. Sebaúcta učiteľa je pojem, ktorý treba vyškrtnúť zo slovníka, pretože neexistuje. Kým sa školstvo nezbaví politických zásahov, bude učiteľ len bábkou v rukách politikov a nikdy nebude autoritou hodnou úcty.