Vážení učitelia, kolegyne a kolegovia,
vzhľadom k tejto zložitej situácii pandémie – Covid-19,
Vás chcem osloviť, aby sme boli spoločne nápomocní pri riešení situácie. Týmto chcem uľahčiť nestrannosť v rozhodovaní nám učiteľom, ale hlavne, aby neboli stresovaní rodičia, či ich dieťa zvládlo učivo z jednotlivých predmetov.
Podľa vyhlásenia ministra školstva Mgr. Branislava Gröhlinga a podľa objasnenia
predsedníčky Združenia základných škôl Slovenska - pani Mgr. Aleny Petákovej, nemusíme vypisovať obsiahle vyjadrenia k hodnoteniu, ale je možné použiť slovo „absolvoval“.
Pripájam mejl pre pána ministra školstva.
S pozdravom Mgr. Lexmannová
Vážení učitelia, kolegyne a kolegovia,
vzhľadom k tejto zložitej situácii pandémie – Covid-19,
Vás chcem osloviť, aby sme boli spoločne nápomocní pri riešení situácie. Týmto chcem uľahčiť nestrannosť v rozhodovaní nám učiteľom, ale hlavne, aby neboli stresovaní rodičia, či ich dieťa zvládlo učivo z jednotlivých predmetov.
Podľa vyhlásenia ministra školstva Mgr. Branislava Gröhlinga a podľa objasnenia
predsedníčky Združenia základných škôl Slovenska - pani Mgr. Aleny Petákovej, nemusíme vypisovať obsiahle vyjadrenia k hodnoteniu, ale je možné použiť slovo „absolvoval“.
Pripájam mejl pre pána ministra školstva.
S pozdravom Mgr. Lexmannová
_________________________________________________________________________________________________
Vážený pán minister Mgr. Branislav Grӧhling,
chcela by som Vás požiadať o riešenie problému k nasledovnej situácii, nakoľko hodnotenie žiakov je
veľmi zložitým procesom v tomto čase koronavírusu a hlavne teraz.
Som pedagóg na druhom stupni ZŠ - slovenský jazyk, anglický jazyk a výtvarná výchova už niekoľko
rokov.
Problém hodnotenia
Hodnotenie na 1. stupni ZŠ
Učiteľ a rodič
Žiaci s rôznymi poruchami
Problém Centier pedagogicko-psychologického poradenstva
Problém hodnotenia
Za najväčší problém považujem problém hodnotenia, pretože je najnáročnejší a dotýka sa nielen žiaka,
ale aj rodiča, ktorý častokrát neinvestuje veľa energie do pomoci svojmu dieťaťu.
Pred koronou žiak v škole pracoval napríklad priemerne, na známku 3, tak teraz, keď je doma, tak
jeho práca je napríklad veľmi slabá, úlohy síce vypracúva, ale sú slabé, aj po odkonzultovaní
s učiteľom nevie opraviť chyby, nevie v úlohe rozlíšiť napríklad prídavné meno od slovesa
a podobne.
Alebo ako môže pedagóg zhodnotiť žiaka, ktorý v škole pred koronou nedokázal pracovať, robil
zásadné chyby, nepripravoval sa na hodiny atď. a teraz sú jeho výsledky ukážkové (s pomocou
celej rodiny)?
Je to nespravodlivé voči žiakom, ktorí sa pripravujú, nerobia chyby, jednoducho sa učia z hodiny na
hodinu a teraz tí, čo sa neučili, nerobili riadne v škole, rodičia majú viac času na nich, vypracúvajú
spoločne s nimi testy na 100 percent a podobne. Ako teda môžem vedieť, že dané úlohy naozaj zvláda
takýto žiak sám, bez pomoci?
Čo má učiteľ teda hodnotiť? Prácu rodiča doma? Ktorý ak nie je sám mentálne oslabený, tak
zadanie zo slovenského jazyka pochopí, ak mu pedagóg zašle vysvetlenie, návod, ako učivo pochopiť
alebo videoukážky a pod. tak slovenský jazyk zvládne aj priemerný rodič vysvetliť alebo aj
vypracovať svojmu dieťaťu.
Súčasný stav počas korony
Rodičia sa snažia vypracovávať úlohy za svoje deti, pomáhajú im, nabádajú ich, ukazujú im, čo si
majú v texte všímať, načo sa zamerať, pripomínajú a opakujú si s nimi učivo počas vypracovávania
testov, úloh. Hodnotí sa teda snaha rodiča alebo snaha žiaka?
Považujem za stanovenie jednoznačnej formy hodnotenia, najmä v tejto situácii.
Kombinované hodnotenie prináša priestor na chaos.
Učitelia už teraz píšu nesmierne veľa. Ak má len jeden učiteľ – slovenského jazyka 50 žiakov, tak ak
by mal na každého žiaka napísať len pol strany písomného hodnotenia, bude musieť napísať 25 strán
slovného písomného hodnotenia, bude musieť štylizovať a formulovať celé vety, tak aby vyjadril, čo
najlepšie stav práce, snahy, výsledkov jednotlivého žiaka.
Preto považujem za najjednoduchšie v tejto situácii len slovné hodnotenie – slovom absolvoval.
Žiaci, ktorí absolútne nepracovali alebo minimálne napr. len na 30 percent, tak pre tých
stanoviť preskúšanie.
Najlepšie by bolo žiakov zo slovenského jazyka hodnotiť len slovom absolvoval, pretože potom sa
učiteľ vyhne návalu rodičov, v budúcom školskom roku, ktorí budú očakávať lepšie známky a učiteľ
tak môže tráviť po vyučovaní až do večera deň čo deň konzultáciami s rodičmi, ktorí nedokážu
pochopiť limity svojho dieťaťa a hodnotenie učiteľa.
Najlepšie by bolo, aby všetci žiaci paušálne dostali slovné hodnotenie – absolvoval. Jedine v prípade,
kedy žiak nepracoval, neodovzdával úlohy a vykazoval minimálnu prácu, dostal šancu na
komisionálne preskúšanie.
Pretože teraz v tejto situácii je nereálne ohodnotiť, či žiak pracoval samostatne a naozaj ovláda učivo
alebo učivo s ním vypracovávala celá rodina a podobne.
Taktiež som prekvapená, že žiaci, ktorí mali na riadnom vyučovaní problém urobiť čokoľvek a urobiť
to poriadne, teraz odovzdávajú vynikajúce práce. Ako môže taký žiak dostať teraz lepšiu známku, keď
prvý polrok mal napr. 3 a teraz má dostať dvojku, aj keď slovne popísané?
Navrhujem, vybrať si len formu hodnotenia absolvoval, nekombinovať to, pretože vzniknú problémy
s rodičmi, ktoré musíme my učitelia potom riešiť nad rámec pracovného času.
Tak isto žiaci, ktorí majú už diagnózy popísané v správach z CPPPP centier, tak teraz podávajú výkon,
ako keby žiadne problémy, poruchy nemali. Tak sa pýtam, kde je chyba? Kto tie práce za nich robí
alebo s nimi robí?
Hodnotenie na prvom stupni ZŠ
Učitelia prvého stupňa sú väčšinou v hodnotení mierni, dávajú zväčša jednotky, dvojky, sem tam
trojka. Potom takíto žiaci prídu na druhý stupeň a všetci, najmä rodičia sú prekvapení, že ich dvojkár
dostáva teraz trojky a je z neho priemerný študent.
Pretože sa stretávam s prístupom prvého stupňa, že: „Však to je také milé, tiché dievčatko, tak som jej
dala dvojku.“ Potom príde takéto milé, tiché dievčatko na druhý stupeň a je z nej priemerná trojkárka,
miestami až na štvorky, nevie prečítať text, nevie sa po sebe opraviť, nechápe banálnym inštrukciám,
ktoré má v zadanom texte.... a podobne. Potom sú rodičia prekvapení, prečo ich dobré, milé, tiché
dievčatko má zrazu zo slovenského jazyka trojku. Veď pani učiteľka na prvom stupni ju vždy chválila
alebo sa aspoň na ňu nesťažovala.
Potom má učiteľ druhého stupňa celý školský rok – v 5-tom ročníku, čo robiť, aby vysvetľoval
a ukazoval rodičom, že ich tiché, milé dievčatko je priemerné, v niektorých oblastiach slabé a takíto
rodičia majú potom ťažké srdce na pedagóga.
Preto teraz vzrastá tento problém v tejto súčasnej situácii pre pedagógov, ktorí učia práve
piatakov. Prišli z prvého stupňa s vynikajúcimi výsledkami, ktoré na druhom stupni
nezodpovedajú ich predchádzajúcemu hodnoteniu.
Učiteľ a rodič
Práca pedagóga spočíva v značnej miere s komunikáciou s rodičmi, ktorí nie sú vždy ochotní prijať
a akceptovať limity, schopnosti a úrovne svojho dieťaťa. Potom takíto rodičia sťažujú a znepríjemňujú
prácu pedagóga deň, čo deň. Zahlcujú učiteľov svojimi sťažnosťami, ktoré sú častokrát neobjektívne
a nekritické voči vlastným deťom. Pedagógom to odoberá energiu a chuť. Stretávam sa s tým, že sú
rôzni pedagógovia a keď chce mať pedagóg pokoj od takéhoto rodiča, tak jednoducho jeho dieťa
hodnotí laxne a nie kriticky. Aký to má potom vôbec zmysel celé takéto hodnotenie? Keď pedagóg
odhadne rodičov, vyselektuje tých problémových, a potom takýmto problémovým žiakom a ich
rodičom, dáva takýto pedagóg radšej tie lepšie známky, len aby mal pokoj. Ktorý pedagóg chce byť
v konflikte s rodičom a vysvetľovať mu, že lepšie to s jeho dieťaťom žiaľ nebude? Ktorý riaditeľ
školy chce mať neustále sťažnosti a počúvať nespokojných rodičov? Pedagóg chce pracovať,
pomáhať a naučiť žiakov zručnostiam, ktoré bude žiak potrebovať v bežnom živote.
Akým právom majú mať jednotky, keď je zjavné, že im to vypracovali rodičia? Keď im teraz
všetkým dáme jednotky, tak ako to bude vyzerať, keď prídu do školy? Rodičia budú žiadať
pokračovanie v jednotkách „ako je možné, že keď bol doma, tak to všetko vedel?“ (Ale
s pomocou internetu a všetkých rodičov.)
Žiaci s rôznymi poruchami
Ako môže žiak vypracovať úlohy a rozumieť učivu, keď sa počas hodiny baví, rozpráva, chodí
po triede, nepracuje, lebo ho jednoducho učenie nebaví? Prečo sa hľadá vina v pedagógoch
a nehľadá sa riešenie, že tieto deti takéto situácie jednoducho nezvládajú? V triede, kde je 25
žiakov a z toho má 10 žiakov diagnózy a najmä poruchu pozornosti je nereálne, aby takíto žiaci
podávali výkon na 1,2, keď nemajú nad sebou neustály dozor.
Problém Centier pedagogicko-psychologického poradenstva
Veľkým problémom sú aj Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva. V podstate často sa
stretávam s tým, že tieto centrá testujú žiakov, ktorým diagnostikujú rôzne poruchy, žiaci dostanú
následne správu, v ktorej sú popísané ich diagnózy, problémy atď., správa obsahuje odporúčania
(ktorými sa poväčšine každý rodič riadi, ako chce alebo nechce).
Rodičia očakávajú, že ich deti, ktoré majú rôzne poruchy, tak majú právo na všetky úľavy, na ktoré
samozrejme právo majú, ale najmä a to je kľúčový problém, očakávajú, že ich deti budú mať
známky a hodnotenie v úrovni výborný, chválitebný. Známky 3,4,5, čiže dobrý, dostatočný,
nedostatočný, už prijímať nechcú, chodia sa sťažovať a hľadajú dôvody a spôsoby, ako si vynútiť
lepšiu známku.
Takíto žiaci, keď píšu, pracujú v škole u špeciálneho pedagóga, dosiahnu vynikajúce výsledky,
pracujú bez chyby. Ale problémom je, že špeciálny pedagóg im prstom ukáže, predčíta im
zadanie, upozorní ich na chybu, zopakuje žiakovi problémové slová, žiak má tabuľky, pomôcky
a potom je jeho práca v takýchto ideálnych podmienkach, s takouto pomocou špeciálneho
pedagóga, asistenta v podstate bezchybná.
Ale predsa v živote nebudú mať neustále ideálne podmienky, ticho, pomôcky, tabuľky, niekoho,
kto ich bude upozorňovať na chyby, kto ich bude nabádať a hovoriť im, čo si majú všímať a na
čo si majú dávať pozor. Kto im bude v bežnom živote všetko predčítavať, prstom ukazovať
atď?
Aká generácia bude z tejto koronakrízy?
Navrhované riešenie – absolvoval alebo neabsolvoval
S úctou Mgr. Daniela Lexmannová
Dňa 6. mája 2020