V našom neformálnom zoskupení Konštruktívna školoveda - hľadanie strednej cesty sa čudujeme, aká veľká pozornosť sa venuje tomu, že sa jedna hodina z dejepisu na ZŠ uvoľnila a stala sa disponibilnou. Akoby šlo o prevrat v slobode škôl. Pričom ide iba o jedinú hodinu. Alebo akoby išlo o likvidáciu vyučovania dejepisu. Ale asi uhorková sezóna žičí takýmto bezvýznamným zmenám. Isto, nekompetentné ministerstvo školstva za predchádzajúcej vlády chcelo riešiť problém extrémizmu pridaním hodiny dejepisu, aby mohlo napísať správu o tom, že predchádza tomuto javu. Pritom sama oná vláda ten extrémizmus umožnila, ba ho neraz aj vyvolávala. Účel riešenia sa však nenaplnil, lebo predovšetkým treba riešiť kvalitu vyučovania, nie kvantitu.

Presunutie jednej hodiny medzi disponibilne na úkor dejepisu je ústretový krok, dobre sa prezentuje ako „sloboda“ školám, no hrať sa každý rok s hodinovými dotáciami predmetov by už malo prestať. Ide tu totiž iba o kvantitatívne riešenie problému. Vzniká tým aj vedľajší efekt. V súvislosti s tým, že sa stále hľadajú disponibilné hodiny, vznikajú jednohodinovky a každý z nás učiteľov vie, aká je efektivita predmetu s jednohodinovou týždennou dotáciou, najmä ak v priebehu polroka 2 - 3 razy odpadne, najmä ak každý učebný predmet plní nielen široký obsah, ale aj množstvo kompetencií. A to nehovoríme o administrácii a hodnotení v rámci jednotlivých predmetov.  

V Školovede sa snažíme nájsť a ponúkať prijateľné riešenia a v tomto prípade aj oveľa slobodnejšie. Tie by mal navrhovať práve minister z liberálnej strany. Školy na každom stupni vzdelávania by mali mať predpísané isté spoločné učivo z jednotlivých vedných odborov -  predmetov. Napr. čo by mal vedieť žiak zo slovenčiny na konci 5. ročníka, čo by mal vedieť z cudzieho jazyka na konci 9. ročníka (možno aj skôr). A všetko ostatné, nech si určí škola: v ktorom ročníku predpísaný obsah odučí, ako ho doplní, koľko z hodín za týždeň mu venuje, čím ho doplní - akým predmetom/obsahom, či ho škola odučí blokovo, projektovo a pod. Teda nech v rukách školy zostane učebný plán, tematické plány a ročníkové plánovanie. A potom nech sa v koncových ročníkoch pokojne realizuje testovanie znalostí štátom stanoveného spoločného základu, aby sa zistilo, či školy realizujú povinné učivo. Takto nejako sa realizuje aj domáce vzdelávanie, ktoré sa končí skúškou (po polroku), no forma,  metódy a časovanie vzdelávania sú v rukách rodičov a garantov domáceho vzdelávania. (Možno by v lepšie nastavenom systéme vrátili do dennej školy.) Isto by sa aj predišlo každoročnému handrkovaniu o časové dotácie a o snahu povinne implementovať do vyučovania rôzne predmety. Takto by stačilo predpísať obsah, ktorý by sa mohol aktualizovať a primerane rozširovať. Samozrejme, povinne vyučovaný základ by mal byť užší, aby si škola mohla realizovať aj vlastné učebné obsahy, príp. predmety. (Neodmietali by sme stanoviť niekoľko povinných predmetov, ktoré by museli byť zaradené na každej škole. No efektívnejšie by bolo stanoviť povinné učebné obsahy.) 

Týmto by sa začala skutočná sloboda v školách. Isto, zostavovanie učebného plánu danej školy by bolo zložitejšie. Ale aj to je cena za slobodnejšie vzdelávanie. A keby sa ozvali hlasy, ako sa budú riešiť prestupujúce deti, tak predsa kvôli pár takýmto žiakom nebudeme zotrvávať na prežitom systéme neustáleho zasahovania do formy vyučovania často nekompetentným štátom. Navyše, normálna škola pomáha novému žiakovi adaptovať sa.

Uvoľnenie jednej jedinej disponibilnej hodiny nevnímame nijako inovatívne. Reforma sa nerobí ani rušením 9. ročníka či plánovaním troch stupňov vzdelávania, vymýšľaním vzdelávacích oblastí a pod. To sú len kozmetické byrokratické zásahy, ktoré nemajú nič s kvalitou vyučovania či slobodou v školách. Ubratie hodiny z dejepisu je len pohodená kôrka chleba. Skutočným uvoľnením rúk škôl je vyššie popísaný návrh, ktorý vyhovie aj zástancom centralisticky riadeného vyučovania, aj zástancom slobodnej školy. (Uznávame, že náš návrh treba dôkladnejšie rozpracovať. Predložený návrh je konceptom ponúkajúcim možnosti.)

PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * janpapuga@gmail.com  FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda - hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk

Zdieľajte náš text, ak sa s textom stotožňujete. Posielajte ho na vyššie miesta, ak textu veríte. Ukážte text ľuďom, ktorí nie sú na internete. Aj takto sa 

menia veci. Ministerstvu školstva bol text zaslaný.