V posledných týždňoch sa začala mediálna kampaň Ministerstva školstva k chystanej reforme vzdelávania na slovenských základných školách (označovaná ako kurikulárna reforma). Viacerými denníkmi prebehli krátke správy s čiastkovými príkladmi čo a ako by sa malo zmeniť vo vyučovaní. Potiaľ je to pekné. Problémom je, že legitímne požiadavky k reforme od pedagógov z praxe boli opäť raz odignorované. Problém je to preto, že reformu v praxi bude robiť pedagogický zbor, ten pedagogický zbor, ktorý bol pri jej príprave odstavený na vedľajšiu koľaj. Ako dopadne ďalšia reforma vzdelávania bez zaangažovanosti pedagógov? Ako dopadne táto reforma, keď namiesto demokratického dialógu čo a ako zmeniť, je ten dialóg len predstieraný? V nasledujúcej analýze sa pokúsim ozrejmiť nejasné a tmavé stránky chystanej reformy vzdelávania.

Ak s touto reformou nesúhlasíte, môžete podpísať petíciu proti jej zavedeniu na nasledujúcom odkaze cutt.ly/proti-zavedeniu-cyklov

Nielen školské odbory sú proti takejto reforme

Najmä na sociálnych sieťach obhajcovia reformy vzdelávania radi operujú s naratívmi, že odbory sú spiatočnícke a že všetko im bolo vysvetlené a ku všetkému boli prizvané. Jediné čo sa od nás viackrát žiadalo bolo, aby sme dali súhlasné stanovisko k reforme. Za celé dva roky prípravy reformy boli všetky naše pripomienky ignorované. Skrátka autori si to robili po svojom. To čo uvádzame, potvrdzujú aj reakcie iných školských a profesijných organizácií na reformu.

Ako príklad uvádzam stanovisko Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny k návrhu štandardov zo SJL – uverejnené na tomto linku – http://www.sausba.sk/dokumenty/dokumenty_pdf/Recenzny_posudok_SAUS.pdf Odporúčam prečítať si zhrnutie v závere (posledná strana materiálu), z ktorého si dovolím zacitovať – „Predložený návrh štandardov z predmetu slovenský jazyk a literatúra ako celok nenapĺňa očakávania učiteľskej i odbornej verejnosti a absentuje v ňom zreteľný a jasne komunikovaný reformný prvok. Problémom predloženého dokumentu je najmä jeho vágnosť umožňujúca rôznorodosť interpretácií jednotlivých štandardov v pedagogickej praxi, pojmová nekonzistentnosť a nedôslednosť, výrazná nerovnomernosť v explicitnosti spracovania jednotlivých výkonových a obsahových štandardov, nemerateľnosť výkonov testovacími nástrojmi“ a ďalej citujem „Aktuálna verzia dokumentu teda jednoznačne ignoruje aj požiadavky zákona. Problémom predloženého dokumentu je aj to, že nie je koncipovaný vo vzťahu k nižšiemu (predprimárnemu) a vyššiemu stredoškolskému vzdelávaniu. Stredoškolským učiteľom v navrhovanom dokumente chýba sumarizácia obsahového štandardu vo forme prehľadovej tabuľky, ktorá je súčasťou aktuálne platného štátneho vzdelávacieho programu pre základné školy, o ktorú sa opierajú pri príprave testov v rámci prijímacieho konania na stredné školy, ale aj v rámci opakovania a sumarizácie učiva v rámci stredoškolského stupňa vzdelávania.“

Ďalej uvádzam časť stanoviska Slovenskej geografickej spoločnosti k reforme vzdelávania (uverejnené na súkromnej skupine sociálnej siete). Citujem – „v súvislosti s prebiehajúcou kurikulárnou reformou základného školstva došlo k príprave viacerých kľúčových dokumentov, vrátane Úvodu do kurikula základného vzdelávania a nového štátneho vzdelávacieho programu. Hoci celý proces má viacero zložiek a fáz, vrátane vytvorenia pracovných skupín a pripomienkovania, dovoľujeme si Vás informovať o našom stanovisku k priebehu a súčasnému stavu reformy, ktoré, podľa nášho názoru, ohrozuje pozíciu predmetu geografia, ale aj celkových dopadov reformy na úroveň vzdelávania na základných školách. My, dolupodpísaní zástupcovia vysokoškolských pracovísk geografie a Slovenskej geografickej spoločnosti pri SAV preto vyjadrujeme nesúhlas a hlboké znepokojenie s priebehom a súčasnou podobou kurikulárnej reformy a jej dokumentov. Od samého začiatku reformy sme aktívne upozorňovali na rôzne problémy a úskalia jej východísk a nastavenia, avšak bez akejkoľvek pozitívnej reakcie zo strany ministerstva, ŠPÚ a autorov reformy. Napríklad sme žiadali otvoreným listom o vytvorenie osobitnej vzdelávacej oblasti Človek a Zem pre geografiu vhodnej aj pre geológiu a ďalšie prierezové témy v kurikulu, pretože geografia je syntetizujúcim predmetom. Jej aktuálne zaradenie do vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť nereflektuje jej charakter na rozhraní prírodných a spoločenských vied. Ďalej sme sa stretli so zástupcami ŠPÚ, prof. Pupalom, Dr. Hapalovou a Dr. Fridrichovou, ako aj predsedom pracovnej skupiny doc. Kratochvílom. Bohužiaľ, žiadna z našich pripomienok nebola akceptovaná. Viacerí naši zástupcovia v pracovnej skupine vzdelávacej oblasti Človek a spoločnosť vyjadrujú nespokojnosť so zapracovaním ich pripomienok. Preto sa obávame, že pripravované kurikulum bude poškodzovať geografiu, ale aj kvalitu vzdelávania žiakov základných škôl“. A ďalej citujem – „Reforma vzdelávania sa deje bez adekvátnej podpory prípravy budúcich učiteľov na vysokých školách. Vytvárané mentorské centrá nemôžu nahradiť kvalitnú prípravu budúcich učiteľov. Na porovnanie, v Českej republike sa reforma vzdelávania začala podpisom memoranda o podpore vzdelávania budúcich učiteľov medzi českým ministerstvom školstva a zástupcami fakúlt pripravujúcich učiteľov v rámci Strategie vzdělávání ČR 2030+.“

Ďalej tiež pripájam časť vyjadrenia prezidentky Združenia základných škôl Slovenska z konca roka 2022 – uverejnené na tomto linku http://zzss.education/vyjadrenie-prezidentky-zdruzenia-zakladnych-skol-slovenska/, citujem – „Nemôžem ďalej participovať ako prezidentka najväčšej školskej stavovskej organizácie, ako zástupkyňa riaditeľov základných škôl na Slovensku, na dianí okolo príprav kurikulárnej reformy v tejto podobe.“ Následne citujem – „Potrebujeme vedieť, kto je zodpovedný za akú oblasť prípravy. Musíme mať ako celoslovenský Výbor Združenia základných škôl Slovenska istotu, že reforma je správne nastavená a môžeme jej pokroky pokojne predstaviť na celoslovenských plénach. Veď reforma sa začne v našich zborovniach a my potrebujeme byť vnútorne stotožnení so zmenou. Určite nie všetci riaditelia / riaditeľky ZŠ budú zmenou nadšení, no aspoň väčšina by mala podporovať najväčšiu premenu slovenského školstva. Musím skonštatovať, že v súčasnosti tomu tak bohužiaľ nie je.“

Zdôrazňujeme tiež, že síce boli vytvorené pracovné skupiny – komisie pre jednotlivé vzdelávacie oblasti, ale len ako pro forma. Hlavný bol diktát ministerstva školstva a ŠPÚ, pričom pripomienky jednotlivých organizácií neboli nijako reflektované. Na ilustráciu stavu práce v pracovných skupinách si dovolím odcitovať člena kurikulárnej rady pre SJL – pána Papugu(https://www.facebook.com/groups/1638692843095009/permalink/3111528039144808/), citujem – „Som aj v tej kurikulárnej rade, ktorá pripravuje obsahovú reformu. Ale už som jednou nohou z nej vonku, lebo ako odborník na slovenčinu nemôžem súhlasiť s tým, čo sa tam vytvára. Pán Daniel Hevier a pán Tibor Hujdič, ktorými sa Grohling chválil, to už vzdali a na našich stretnutiach sa nezúčastňujú. Lebo zámer vyzeral byť dobrý, no konkrétna práca vytvára základňu pre obrovský nesúhlas učiteľov s novým obsahom vyučovania. Napíšem stručne v bodoch, čo je problémom novej „reformy“ SJL. - Od počiatku sú skupiny za jednotlivé predmety zle konštituované. Je nás tam veľa, najviac je tam úradníkov ŠPÚ a vysokoškolských učiteľov. Takže tí najdôležitejší, praktickí učitelia z regionálneho školstva, tam majú malé zastúpenie. Takto sa profesionálne autorské tímy netvoria. Fakt mám pocit, že si tam niekto presadzuje svoju agendu. Oni nám predložili materiály, ktoré sme akože spolu vytvorili a tie teraz máme schváliť. Samozrejme, je pripomienkový proces, no už sama podstata dokumentu je zlá. Grohling sa chválil, že má stovky odborníkov. No v tomto prípade je to kontraproduktívne. - Profesor Pupala s Grohlingom všetky učivá ZŠ dáva do troch asymetrických troch cyklov. Načo??? Úplne stačí I. a II. stupeň. Tieto cykly sú úplne zbytočné, nijako proces vyučovania nezlepšujú, nijako nepomáhajú obsahovej reforme. Je to úplná zbytočnosť a komplikácia. Na poradách nám hovoria, že vedenie školstva to tak chce, preto musia byť tri cykly. No vedenie už dávno padlo. Vráťme sa k zaužívanému. - Dokument, ktorý sa v SJL tvorí, je absolútne neprehľadný, málo konkrétny, písaný ťažkým jazykom. A pritom má slúžiť aj rodičom, aj žiakom, aj začínajúcim pedagógom. No tí ho musia dešifrovať, taký je ťažký. Je to hutný plnotextový dokument, ktorý sa dá kadejako interpretovať až tak, že nové učebnice po jeho zavedení budú zase encyklopédie, lebo obsahová náplň nie je dostatočne konkretizovaná, aby bolo jasné, čo sa má učiť. Takže encyklopedickosť vo výkladoch sa nevytratí. Keď sa tieto nové dokumenty zverejnia na pripomienkovanie, vyvolá to vlnu odporu.“

Toľko teda k ilustrácii ako „demokraticky“ sa vytvárali nové štandardy pre jednotlivé predmety, resp. vzdelávacie oblasti.

Budú zmeny pozitívom alebo naopak?

Súčasťou mediálnej kampane na podporu reformy vzdelávania sú aj niektoré príklady, ktoré by reforma mala vniesť do vzdelávacej praxe. Už zo samotných príkladov možno pochybovať či takáto reforma má vôbec zmysel.

Príklad prvý – menej povinných diktátov na prvom stupni ZŠ (resp. zrušenie povinného počtu diktátov). Žijeme v dobe, kedy je gramatika problémom aj pre relatívne šikovné deti – také, ktoré sa pravidelne pripravujú a chcú. Aj keď je mi jasné, že nie každý žiak bude ovládať gramatiku – diktát bol jeden z nástrojov, ktorý deti primäl k tomu, aby sa gramatiku naučili. Nerozumiem ako tento krok obmedzenia povinných diktátov má zvýšiť úroveň vzdelávania.

Príklad druhý – naučiť sa čítať až v treťom ročníku. Dnes platí, že žiak na základnej škole sa musí v prvom ročníku naučiť čítať. Po novom, keď reforma zavedie tzv. cykly, tak bude stačiť, keď sa žiak naučí čítať na konci prvého cyklu, teda v treťom ročníku. Aké je toto zvýšenie kvality vzdelávania? Chápem, že sa autori reformy snažia vyjsť v ústrety slabším žiakom z menej podnetného prostredia, ale nemyslím si, že toto je spôsob. Je to len cesta ako si zabezpečiť lepšie štatistiky v podobe menej (resp. žiadnych) prepadávajúcich žiakov v prvom a v druhom ročníku. Úroveň základnej školy tak postavíme do jednej roviny so špeciálnou školou – tam totižto platí dnes, že sa žiaci naučia čítať spravidla v treťom ročníku. A to už nehovorím o tom, ako sa pedagógovi bude pracovať v takej triede, kde časť bude vedieť čítať po prvom roku a časť nie. Bez podpory v podobe asistentov, ktorých je stále málo, to bude beznádejný stav pre pedagóga a bude to ubližovanie tým, ktorí učivo zvládli v priebehu prvého ročníka. Ako toto opatrenie zvýši úroveň vzdelávania?

Príklad tretí – médiami prebehla aj propagácia reformy a síce, že žiaci sa budú učiť prosiť a ďakovať. Neviem či to má byť súčasť nového štátneho vzdelávacieho programu, resp. či tomu bude vyčlenená nejaká hodina – téma, tak či onak toto sa na školách deje aj dnes a nepotrebujeme to umelo dávať do štátneho vzdelávacieho programu. Predsa každý normálny vyučujúci bežne aj niekoľkokrát denne nabáda žiakov či upozorňuje ich, keď niečo žiadajú, že treba prosiť a ďakovať. Nehovoriac o tom, že deti z bežných slušných rodín toto ovládajú už od materskej školy. Nepotrebujeme k tomu reformu.

Skvelým príkladom zvyšovania kvality vzdelávania je aj fakt, že napr. v druhom cykle (4.-5. roč.) bude vytvorená vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť, ktorá bude zahŕňať predmety ako dejepis, geografia, etika, náboženstvo. Zároveň tento cyklus bude spadať ešte pod prvý stupeň. Do dejepisu 5. roč. podľa reformných štandardov je zaradené vyučovanie praveku, starovekých ríš a starovekého Grécka. Na otázku ako budú toto pedagógovia prvého stupňa učiť, odpovedajú autori reformy, že učitelia budú preškolení v regionálnych centrách. To, čo iní pedagógovia dejepisu študujú v rámci viacročného vysokoškolského štúdia, v regionálnom centre vyškolia za pár hodín kurzu. To je fakt ukážkové zvyšovanie úrovne slovenského školstva!

Overovanie reformy vzdelávania, ktoré nič neoverí

Od začiatku septembra 2023 sa na 30 školách začne overovať reforma vzdelávania systémom, že sa podľa nej začnú učiť žiaci prvého ročníka. Toto overovanie má hneď niekoľko nepochopiteľných znakov. Jednak ten počet škôl 30 oproti vyše 2 000 školám na Slovensku je dosť chabá vzorka. Ale najmä je potrebné podotknúť, že v prvom cykle (1.-3. roč.) sa toho veľmi v štátnom vzdelávacom programe nezmenilo. To pripúšťajú aj predkladatelia reformy, že zmeny v prvom cykle oproti súčasnosti sú len minimálne. Čiže od septembra 2023 do septembra 2026 prebehne na vybraných školách overovanie vzdelávania v prvom cykle. Čo nám však toto overovanie dá, keď sa bude overovať v podstate to isté čo sa učí teraz? Od septembra 2026 pritom na reformu vzdelávania majú povinne nabehnúť všetky základne školy v krajine. Na základe výsledkov, ktoré nám nič nepovedia, budeme povinne zavádzať reformu do všetkých škôl. Načo je nám overovanie, ktoré nič neoverí???

Najväčšie zmeny pritom sú až v druhom (4.-5. roč.) a v treťom cykle (6.-9. roč.). Či a aké problémy so sebou tieto zmeny prinesú je predkladateľom zjavne jedno. Lebo keď sa na chyby aj príde, bude už reforma povinne zavedená na všetkých školách. Pýtame sa, kto za toto ponesie zodpovednosť?

Estónsko ako vzor

Viackrát sa v súvislosti s reformou spomína ako vzor Estónsko. Poďme si teda porovnať čo a ako robili v Estónsku pri reforme vzdelávania s tým, čo sa deje (čo máme) u nás na Slovensku. V nasledujúcej tabuľke porovnanie slovenského a estónskeho základného školstva v niektorých kľúčových aspektoch.

Porovnanie SVK vs. EST                                 Slovensko                          Estónsko

Podiel HDP na školstvo                                     4,2 %                                    6 %

Spôsob financovania ZŠ                nepriamo cez obce a mestá     priamo z Ministerstva školstva

Množstvo pridelených financií                 podľa počtu žiakov                 podľa počtu tried

Podiel pedagógov pracujúcich na reforme         0,3 %                             43 %

Vzdelávanie a obedy v školách             príplatky a doplatky         zadarmo pre všetkých žiakov bez rozdielu

V skratke si rozoberme údaje z tabuľky. Myslím, že podiel HDP na financovaní školstva netreba komentovať. Financovanie škôl v Estónsku je priamo z ministerstva školstva. To je to po čom aj odbory volajú už niekoľko rokov, keďže u nás financovanie škôl prebieha cez medzičlánky, ktorými sú obce a mestá či VÚC (v prípade stredných škôl). Mnohé obce či mestá si z týchto zdrojov určeným školám robia pravidelne dojnú kravu odčerpávaním určitých zopár percent do svojich rozpočtov. Čiže nielen že dávame pomerne menej na školstvo ako v Estónsku, ešte aj z toho dobrovoľne púšťame zdroje inam.

Normatívne financovanie tak ako je nastavené u nás na počet žiakov je tiež neudržateľné, zvlášť ak chceme hovoriť o individuálnom prístupe k žiakom a k triedam. Aj z tohto pohľadu sa spôsob financovania na triedu ako v Estónsku javí byť oveľa rozumnejší.

Kľúčovým bodom reformy v Estónsku bolo, že sa na jej vypracovaní podieľalo 43 % pedagógov. Keď si odmyslíme financovanie ako také, tak práve to je najväčší kameň úrazu tejto našej slovenskej reformy vzdelávania. Ministerstvo školstva avizovalo, že na príprave reformy pracovalo 300 odborníkov (niekedy bolo zverejnené aj číslo 500). Tak či onak pri počte cca 90 000 – 100 000 pedagógov ide o cca 0,3 resp. 0,5 % pedagógov na Slovensku, aj to len za predpokladu, že by všetci tí odborníci boli pedagógmi. Keďže vieme, že v týchto pracovných skupinách bol aj výrazný podiel úradníkov zo ŠPÚ je jasné, že podiel pedagógov pracujúcich na reforme je ešte o niečo nižší ako uvádzam. Presne v tejto problematike Ministerstvo školstva ukazuje ako sa to nemá robiť. Predsa základom úspešnej reformy vzdelávania musia byť presvedčení a zaangažovaní pedagógovia. A nie reforma formou diktátu zhora, ktorá bude prijímaná s odporom práve vďaka takýmto spôsobom.

Odporúčam tiež pozrieť si zábery z estónskych škôl, ako vyzerajú. Poväčšine sú to priestranné moderné a príjemné priestory. Pretože v Estónsku ešte pred zavádzaním reforiem začali s rekonštrukciami školských objektov a masívnym zavádzaním IT techniky do škôl. A všetci vieme ako je to u nás, ako u nás vyzerajú školské objekty ...

Ešte jeden významný rozdiel v porovnaní zavádzania vzdelávacej reformy u nás a v Estónsku. V Estónsku začali s prípravou zákonov a zmien vo vzdelávaní 6 - 7 rokov predtým ako začali reformu zavádzať do škôl – do praxe. U nás v roku 2021 začali hovoriť o príprave reformy a v tomto roku 2023 ju budú schvaľovať a od septembra 2023 hneď aj testovať na školách.

Čo by úplne stačilo?

Namiesto vymýšľania nezmyselných noviniek by pritom slovenskému základnému školstvu úplne stačil pokoj – stabilita a dofinancovanie školstva. Pokojom myslím nevymýšľať nástupom každého nového ministra bombastické zmeny, ktoré k ničomu nevedú.

Dofinancovaním myslím poskytnutie takého množstva financií, aby sa školy mohli rozvíjať, zrekonštruovať a vybaviť materiálom a pomôckami. A nie tŕpnuť a čakať či štát dofinancuje zvýšené náklady energií, alebo bude potrebné zavrieť školy a pod. Lebo bohužiaľ toto je realita slovenského školstva – na papieri vymýšľame megalomanské príklady. A v realite dokážeme ledva zaplatiť základnú réžiu školy a základné platy zamestnancom. Aj preto je ťažké uveriť, že táto reforma niečo zmení, lebo zas len robíme zmeny na papieri – píšeme čím všetkým by mali byť školy vybavené, ako by mali byť personálne zabezpečené, ale do zákonov dávame zázračne formulky typu „Ministerstvo môže poskytnúť príspevok – dotáciu“, čo v praxi znamená, že nedostaneme na školu ani euro navyše.

Už súčasný štátny vzdelávací program pritom umožňuje pedagógom relatívnu voľnosť a slobodu v obsahu vzdelávania. Aj dnes predsa môže vyučujúci niečo vyhodiť, iné pridať, či niečo prebehnúť stručne, iné rozpitvať dopodrobna a je to len na ňom a na žiakoch ktorých vzdeláva. O tom, že aj aktuálny štátny vzdelávací program ponúka dosť slobody hovorí aj nasledujúce video z roku 2017 s ktorým sa dá súhlasiť (link na video https://www.youtube.com/watch?v=4cdZ8MMzpjw ), kde sú podstatné fakty povedané hneď v úvode. Sám vystupujúci pritom dnes propaguje aktuálne pripravovanú reformu, aj keď evidentne podľa tohto videa nie je nespokojný s aktuálnym stavom.

Úplne by pritom stačilo len odstrániť duplicitné témy, ktoré sa vyskytujú v niektorých predmetoch a usporiadať učivo v predmetoch a ročníkoch tak, aby na seba nadväzovalo. Na to ale netreba meniť celý zaužívaný systém, len kozmeticky upraviť štátny vzdelávací program.

Moja subjektívna realita

Učím na škole, ktorá funguje na dvojzmennej prevádzke v niekoľkých budovách rozťahaných po celej obci. Ešte v máji 2021 mi osobne minister Grohling sľuboval, že v rámci tejto reformy budú priestorovo dobudované všetky školy tak, aby mohla byť dvojzmennosť zrušená. Je marec 2023, za ten čas sa u nás v škole – obci vystriedalo niekoľko ministerských delegácií – každá si nás chodí obzerať ako skanzen. Niekoľkokrát prešli všetky budovy a všetky miestnosti, niekoľkokrát boli na Ministerstvo školstva zasielané vyjadrenia z hygieny, inšpekcie, obce, že škola priestorovo nevyhovuje na daný počet žiakov. Niekoľkokrát boli posielané rozmery jednotlivých tried, prepočet metrov štvorcových na žiaka a pod. A výsledok? Jedna veľká nula – tam, kde by obec mohla riešiť pozemky, tam to Ministerstvo nedovolí postaviť a posledné vyjadrenie ministerských úradníkov je „že obec sa málo snaží pri vykúpení pozemkov“. Čiže všetko smeruje k tomu, že žiadnu budovu z Plánu obnovy nepostavia. A tak ja aj moji kolegovia sa budeme naďalej deliť dvaja o jednu stoličku (doobedná a poobedná zmena) a ako bonus k tomu dostaneme za úlohu v roku 2026 prepisovať Školský vzdelávací program. To, že nemáme ani telocvičňu, je už len „bonus“ navyše. Ďakujem za takúto reformu! Ďakujem za takýto skok do 21. storočia!

Autori reformy vzdelávania hovoria o tom, že chcú, aby zo škôl vychádzali sebavedomí mladí ľudia schopní vyjadriť svoj názor. Otázkou ostáva či vyššie spomínané zmeny nevyprodukujú len sebavedomých hlupákov a to je najhorší možný scenár tohto ministerského dobrodružstva.

Ak s touto reformou nesúhlasíte, môžete podpísať petíciu proti jej zavedeniu na nasledujúcom odkaze cutt.ly/proti-zavedeniu-cyklov

Zdroje informácií:

Ako si Estónsko našlo cestu k IT. dostupné na https://robime.it/estonsko-it/

Estonian Education System 1990-2016: Reforms and Their Impact. dostupné na https://4liberty.eu/estonian-education-system-1990-2016-reforms-and-their-impact/ - http://4liberty.eu/wp-content/uploads/2016/08/Estonian-Education-System_1990-2016.pdf

Estónsky školský zázrak? Sloboda a zodpovednosť. dostupné na https://dennikn.sk/blog/1633333/estonsky-skolsky-zazrak-sloboda-a-zodpovednost/

Namiesto antiky preberajú Trumpa. Zisťovali sme, prečo je estónske školstvo jedno z najlepších na svete. dostupné na https://dennikn.sk/951992/namiesto-antiky-preberaju-trumpa-zistovali-sme-preco-je-estonske-skolstvo-jedno-z-najlepsich-na-svete/

Výdavky verejnej správy v EÚ na vzdelávanie. dostupné na https://eraportal.sk/aktuality/eurostat-vydavky-verejnej-spravy-v-eu-na-vzdelavanie/