Carl Rogers, najvýznamnejší humanistický psychológ vydal dávno knihu: Sloboda učiť sa. Krásna nestárnuca kniha o tom, čo je skutočne dôležité v interakcii učiteľ a žiak. O reflexii, vzťahu, prijímaní chýb a limitov, o tom, ako byť sám sebou a pritom zostať učiteľom, o moci v školskom prostredí...
V týchto dňoch vychádza po 22 rokoch druhé slovenské vydanie knihy najväčšieho humanistického psychológa Carla Rogersa s názvom Sloboda učiť sa.
Nejde o knihu, ale o princíp, ktorý prináša do školského prostredia. Je to neoficiálna biblia inkluzívneho vzdelávania opäť ešte z iného pohľadu. Nie z pohľadu na to, kto má a nám byť v škole a ako farebná má byť paleta osobností detí a ich potrieb, ale Rogers prináša do školského prostredia úplne iný typ zamyslenia a inšpirácie. Nejde o to, či budete mať interaktívnu tabuľu, moderný ikea nábytok v triede alebo využijete tie najinovatívnejšie metódy práce. V Rogersovom svete humanistickej psychológie školy má miesto každý, aj ten najfrontálnejší učiteľ.
O čom hovorí rogersovská sloboda a zodpovednosť? Je to skutočne anarchia ako sa mnohí nazdávajú? Keď Rogers vstupuje jednej pani učiteľke výtvarnej výchovy do triedy, majú dohodnuté, že po skončení si k tomu urobia spoločnú reflexiu. Pani učiteľka s napätím prežíva a upozorňuje žiakov na to, že si musia udržovať aj pri tvorivej práci poriadok na lavici. Po hodine si s ňou Rogers sadá a už tuší, že jej bude vyhovárať, aby deti napomínala za neporiadok v triede a nechala ich tvorivo pracovať. Pre niekoho možno paradoxne, s ňou väčšinu rozhovoru trávi tým, ako ona sama sa v tom cíti a čo potrebuje a prežíva. A keď už je príležitosť dať jej spätnú väzbu, nedočkáme sa žiadneho moralizovania voči pani učiteľke. Spokojne jej povie, že ak je pre ňu poriadok dôležitý, aby to deťom takto aj komunikovala ako svoju potrebu a svoje prežívanie.
V koncepte, ktorý Rogers ponúkol pred 60-rokmi hovorí o veciach, ktoré sú ešte stále mimoriadne aktuálne - ako sa so žiakmi rozprávať, aby aj učiteľ aj žiaci prežívali slobodu a pociťovali zodpovednosť? Ako si deliť úlohy a zodpovednosti v triede? Má hodnotenie skutočne zmysel, alebo mu zmysel môžeme dať novým spôsobom? Je moc, ktorá sa v školách uplatňuje skutočne prínosná a rozvíja učiteľa a žiaka? Ako demokratizovať školu bez anarchie? Príbehy a zážitky, ktoré Rogers v 60-rokoch opísal a neskôr doplnil v spolupráci s didaktikom dr. Freibergom predstavujú pre mňa nové uvažovanie nad témami "modernej" školy. Možno nepotrebujeme veľké reformy, ani búrať priečky, možno by stačilo oživiť učiteľstvo ako poslanie s presahom na otvorenie sa staronovým myšlienkam pomáhajúcich vzťahov, každodennej reflexii so žiakmi, rozvoj sebahodnotenia a mnoho iného..
Mám nesmiernu radosť, že sa mi podarilo nahovoriť toľko ľudí, aby dnes po rokoch presviedčania mohla kniha Sloboda učiť sa v podaní Rogersa uzrieť svetlo sveta...
viktor križo