My všetci školou povinní! Je tu opäť záver školského roka. Deti na základných školách pomaly odovzdávajú knihy, maturanti sa úspešne vyhli maturitám a poniektorí vysokoškoláci sa ešte potia nad skúškami. Myslím na všetkých mojich súčasných žiakov, ale aj tých bývalých. Tento školský rok nás preveril všetkých. Učiteľov , žiakov i rodičov. Žiaci sa nakoniec vďaka dištančnému vzdelávaniu vytešujú nad lepšími známkami. Priznajte si , „holúbkovia“, že vám pri vyučovaní online veľa vecí prešlo. Z trojkárov sa zázračne stali dvojkári, z dvojkárov jednotkári. Starší súrodenci, ale i rodičia pomáhali svojim ratolestiam ako sa dalo. Písomečky v triedach naživo nám už na jednotku nevychádzali. Ale obchádzame si vás predsa len na základných školách. Ťažšie to majú naši vysokoškoláci. Skúste sa spýtať medikov, či už majú všetci po skúškach. Molekulárna biomedicína, fyziológia, patofyzilógia. Nie, nechcem vás strašiť s ťažkými skúškami našich medikov. Nie všetci skúšajúci docenti majú trpezlivosť s naučenými učebnicovými odpoveďami. Nie všetci vynikajúci vedci, sú i vynikajúci učitelia. Vďaka za všetkých, ktorí majú osobitý prístup ku každému. Vďaka za každého vysokoškolského skúšajúceho, ktorý svojich žiakov pozná po mene. „Ale ja nechcem ísť na medicínu, pani učiteľka!“ povie mi piatačik, keď mu vysvetľujem, že sa má naučiť formulovať myšlienky svojimi vlastnými slovami. Zatiaľ iba ako trnavský turistický sprievodca zo ZŠ s MŠ Angely Merici. „ Ešte máte na čom pracovať, mojkovia!“ „Ja chcem byť politik!“ vykríkne oduševnene Samko. „Tak to máš o dôvod navyše, naučiť sa sebavedome vystupovať - najskôr iba pred svojimi spolužiakmi, neskôr to zvládneš aj medzi cudzími ľuďmi,“ vysvetľujem jednému z mojich žiakov. Obraciam sa aj na vás, milí rodičia. Nechajte deti rozkvitnúť práve v tom, v čom sú dobré. Nie každý má na všetko. Verím, že pohľad na vystresované dieťa desí nielen mňa, ale aj každého normálneho rodiča. Nerealizujme si svoje ambície a nesplnené sny na svojich deťoch. Milujme ich aj s chybami. Príliš veľkými nárokmi na nich ich oberáme o detstvo. Treba im ho predĺžiť, nie im ho brať. Ďakujem všetkým, ktorí sa o to snažia. Myslím i na vás, moji kolegovia zo ZŠ s MŠ Angely Merici, myslím na vedenie školy i na všetkých, ktorí prekračujú školské brány na všetkých jej stupňoch. Triedni, vydržte záverečný nápor hučiacich detí, keď neviete, či máte vyberať peniaze za roztrhané učebnice, záverečné fotografie, či koncoročný výlet. Nehovorím o záverečných vyhodnocovacích správach a veľkom množstve iných učiteľských písomností. Tu by potrebovali asistentov nielen naši žiaci, ale i učitelia. Byť tvorivým, dobrým učiteľom je veľké umenie. Obdivujem každého, komu sa darí napredovať i po dvadsaťročnej, či tridsaťročnej učiteľskej praxi. Želám všetkým školou povinným vzácne chvíle zaslúženého oddychu! Krásne prázdniny priatelia! Borisová Stanislava – učiteľka ZŠ s MŠ Angely Merici