Kolegovia, už som sa nechcel k
téme nástupu do škôl vyjadrovať, ale ráno ma prekvapila informácia, že jedna
mestská časť v Bratislave dala testovať učiteľov a našli sa niektorí
potenciálne nakazení. Išlo mi len o to, že aj toto je spôsob potvrdenia toho, čoho
sa mnohí učitelia i rodičia obávajú - ale nás nikto nepočúva. Osobne sa vírusu
nebojím, verím tomu, že nakazenie vytvorí aj protilátky a nevadilo by mi, keby
sa otvorili všetky školy, samozrejme za lepších opatrení, nie tých, ktoré
nakydali do smerníc. Avšak ja rešpektujem aj to, že ľudia sa boja, preto je môj
názor iba osobným postojom. Učitelia, rodičia a i žiaci majú strach. Veď deväť
týždňov sa tu hovorí o fatálnych dôsledkoch korony. To aj hrdinu Nebojsa
nastraší. To, čo sa spustilo pod mojím zdieľaním, je nechutné, našťastie
menšinové. Je jasné, že rodičia či laici môžu mať iný pohľad, predsa len
nepoznajú útroby fungovania škôl, môžu nás kritizovať, že „nechceme“ nastúpiť
do škôl. Ale že niektorí kolegovia zosmiešňujú, kritizujú tých, čo sa obávajú
otvorenia škôl, je hanba. Práve takí nám robia „meno“ a svojou nekritickou premotivovanosťou
naznačujú úradom, že všetko je tak, ako má byť, že prijmeme ďalšie náklady,
nech majú aj niekoľko ton. Nie je to dobrý postoj! Tu teraz nejde o to, či sa
nakazíme, či nie. Ale o to, že učiteľov mimo rizikových skupín vohnali do škôl,
nasekali im kopec detí do pomerne malých tried (v reštaurácii stačí odstrániť
pár stolov a je zabezpečený rozostup), odstúpili z povinnosti mať rúška dokonca
z toho, že v skupine musí byť jeden a ten istý učiteľ. Bez možnosti vybrať si,
či zostaneme doma. Rodičia si môžu vybrať. Prečo asi? Lebo riziko neexistuje???
Ja sa nebojím, idem do školy, budem pomáhať. Ale to nie je o mne! Uviedol som,
že aj kolegovia v rôznych častiach Slovenska môžu mať strach. A milí odporcovia,
žiaľ, kolegovia, mať strach neznamená, že nemáme vôľu pomôcť. Prečo sa potom
robia toľké opatrenia pre obyčajný vírus??? Nech sa celý národ imunizuje a bude
super. Prečo starosta spomínanej mestskej časti dal otestovať učiteľov a
zvažuje, že niektoré školy neotvorí??? Len preto, že sa nudí? V spoločnosti je strach, ktorý ja plne
tolerujem, sme ľudia, čo podliehajú emóciám. Nedokážem však tolerovať to, že sa
k nášmu povolaniu pravidelne stavajú ako k nultej kategórii a namiesto riadnej
pomoci stavajú potemkinovské opatrenia. A niektorí kolegovia, často s radosťou
vystupujúci v médiách, nám tento status sebecky prehlbujú tým, že sebecky
dementujú obavy veľkej časti pedagogickej obce. Lebo nie je to o tom, čo JA/MY v
našej škole zvládneme. Ide o to, dokedy všetko možné budeme zvládať a riešiť za
tých, čo nás zanedbávajú, ba ohrozujú. Preto píšem, dúfajúc, že to mnohých
ovplyvní. Robíme prácu, ktorá je posolstvom a za bežných okolností dáme žiakom srdce.
Ale zároveň sme v spoločnosti, ktorá školstvo a učiteľov degradovala a
politicky ponížila tak, že ak si to necháme, potom neočakávajme platovú,
spoločenskú ani modernú zmenu v našom milovanom povolaní. Ľudia, držte sa, bude
všetko dobre, len myslite na to, že školstvo je diskurz a kooperácia, nie iba egoistický
pohľad.
PhDr. Ján Papuga, PhD. * Bratislava-Rača * ZŠ s MŠ, Riazanská 75, Bratislava * janpapuga@gmail.com FB: Ján Papuga * FB skupina: Spoločenstvo učiteľov a priateľov vyučovania slovenčiny * FB skupina: Konštruktívna školoveda - hľadanie strednej cesty * www . janpapuga . sk