1. jún je každý rok Deň detí. My
sme im nachystali nástup v tento ich deň do školy. Otvorili sme školy
pre deti, ktoré majú rodičov na „pandemickej“ OČR, žiadne iné deti sme
do školy nepustili. Rovnako sme zo školy vylúčili aj detí týchto
ročníkov, ak sa do školy z kapacitných dôvodov nezmestia a nepatria do
skupiny vybraných skupín rodičov preferovaných štátom. V každej rodine
je naše dieťa to naj, čo máme, to prvé o čo sa staráme. Štát nám tu roky predvádza úplne inú politiku a teraz vidíme rovnako to isté. Do školy môžu len vybrané deti.
Škola sa pre nich však neotvorila pre vzdelávanie, ale len pre
„výchovu“, pretože je dobrovoľná. Počítame s tým, že v lete budú niekde
aj Letné školy. V septembri nám prídu do škôl žiaci, ktorých úroveň
vzdelávania bola v tomto období na rôznych úrovniach.
Všetci sa len
tešia, že sa školy otvárajú, ale od nikoho som nepočul ako bude vyzerať
1. polrok školského roku 2020/2021. Všetci riešia len skupiny, teplú
vodu, dezinfekciu, internet, ale nikoho nezaujíma, čo bude potom. Mne
osobne je smutno, že stále v našom školstve prevláda amaterizmus,
riešime len zdanlivý krízový menežment, ktorý už dávno pominul. Všetci
sa len tešia na detičky a nikoho nezaujíma, čo sa bude diať v školstve
potom.
Všetci proklamujú ako sa učitelia tešia, ako sa hlásia aj
napriek tomu, že sú v ohrozených skupinách. Je mi ľúto týchto ľudí,
ktorí takto zľahčujú situáciu. ŠŠI na svojich stránkach nedokázala dať k
tejto kríze ani len jeden príspevok, iba z dopočutia, nemyslíte si, že
budete učiť ak prídete do školy. MPC sú úplne mimo celého diania. Od
učiteľov sa čaká, že nastúpia do práce a budú tichúčko akceptovať tieto
anomálie.
Vitajte deti, ktorých rodičia musia do práce.
Deti rodičov, čo chodia do práce, vzdelávajte sa dištančne aj naďalej.
Učiteľ je len nástrojom v rukách vládnucej moci. Učiteľ stále nie je
autorita hodná rešpektu. Učiteľ nahováral gazdov do JRD, učiteľ počítal
sliepky, učiteľ kontroloval, či sú žiaci doma po večierke a kvôli tomu
blúdi obcou po detskej večierke, učiteľ udával deti a ich rodičov, že sú
náboženskí aktívni a dnes sa ide učiteľ starať o deti zamestnancov,
ktorí musia do práce a bude vychovávať. Nebude robiť to, čo vraví
školský zákon, vzdelávať a vychovávať, budeme len vychovávať, nech si
rozpráva kto čo chce, pretože 50 – 20 % detí nenastúpi do školy.
Učiteľ bol a je stále len nástrojom štátu v rukách politikov. Sebaúcta
učiteľa je pojem, ktorý treba vyškrtnúť zo slovníka, pretože neexistuje.
Kým sa školstvo nezbaví politických zásahov, bude učiteľ len bábkou v
rukách politikov a nikdy nebude autoritou hodnou úcty.